Minule, keď so išla na bicykli , som si spomenula na moju dávnejšiu príhodu , ako som o 7.55 letela na bicykli do školy a modlila som sa, aby spoza tej zákruty nevyšlo auto a ja som nemusela spomaliť. Z tej zákruty nevyšlo auto, vyšiel odtiaľ kamión…
Každopádne takéto ironické situácie sú v súčasnom období už doslova zaradené medzi paranormálne javy, keďže cesta nás bežných smrteľníkov obvykle vedie od počítača, do chladničky, na wecko a späť. Okrem toho mi nedá nespomenúť, že väčšine z nás sa práve plní dávny detský sen: 10 mesiacov prázdnin a 2 mesiace školy. No nie je to nádherné?
Keď už sme pri tom detstve, včera som si zaspomínala na svoje detské časy (nemyslím to, keď som ostrihala My little ponymu hrivu a myslela si, že mu dorastie) ale to, keď ľudia často hovorili mojej sestre, že je fabrika na problémy. V tom čase som nemala vo svojom detskom myslení ani potuchy, čo je to fabrika a len veľmi matnú predstavu o tom, v čom je problém.
To ma privádza k myšlienke, že počas korona-štúdia existujú len 2 typy ľudí: ľudia, ktorí majú problémy s mikrofónom a ľudia, ktorým tiež nejde mikrofón, ale väčšinou majú také „šťastie“, že to je práve počas skúšania. Keby som začala dávaš stávky na to na to, kedy komu nepôjde mikrofón alebo kedy niekomu vypadne internet, pravdepodobne by som už vlastnila malú stávkovú kanceláriu.
Ale už dosť o technických problémoch, lebo na druhej strane nemožno poprieť, že keď sa vyvoláva na skúšanie a mikrofón sa ešte nestihol pokaziť, môže byť za počítačom horúcejšie ako počas sledovania Vlhovej počas 100 kilometrovej rýchlosti v Garmisch-Partenkirchene. Online skúšanie totiž skôr pripomína horor, pri ktorom nikdy nevieš, kto na svoj fungujúci mikrofón doplatí tentokrát a zostane po ňom len prázdny server a posledné slová s hrôzou zapísané navždy v našich srdciach: „Ja som sa nič neučil, prosím, nech ma nevyvolá.“
A nakoniec, už len asi následok sedenia doma, preťaženej mysle a sledovania politickej situácie na Slovensku, jeden intelektuálny vtip, ktorý mi napadol večer pri umývaní zubov: Vieš v čom je výhoda byť hluchý? Stačí si zavrieť oči a nepočuješ ani slovo. (nápoveda: posunková reč)
/D.P.